Pozičný dokument

Z RMBRK
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Aké faktory máme hodnotiť, aby sme vedeli povedať, či sa participácia detí a mladých ľudí kvalitatívne mení?

Definícia pojmu[upraviť]

Participácia znamená spoluúčasť alebo spolupodieľanie sa. V rámci tvorby a realizácie politík, správy vecí verejných a verejného života teda znamená spoluúčasť a spolupodieľanie sa občanov, vrátane detí a mladých ľudí, na tvorbe, realizácii a vyhodnocovaní politík a z nich vyplývajúcich opatrení a aktivít ako aj na spravovaní spoločnosti zdieľaním rozhodovacej právomoci priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Súčasťou je aj spolupodieľanie sa na občianskom živote v rámci tzv. občianskeho sektora, občianskych aktivít, iniciatív a organizácií.

Na dôležitosť participácie detí a mladých ľudí na politickom a občianskom živote nazeráme z dvoch pohľadov. V prvom rade je to priznanie ich práv ako občanov, dôležitosti ich pohľadu na fungovanie služieb, ktoré sa priamo dotýkajú ich života ako aj priestor pre vlastnú sebarealizáciu v spoločnosti. Zároveň ide o proces učenia sa toho, ako funguje spoločnosť a jej inštitúcie, akými princípmi sa riadi demokratická spoločnosť, aké sú možnosti zapojiť sa do politického a občianskeho života z pozície občana. Ide teda zároveň o investíciu do výchovy aktívneho demokratického občana aj v dospelom veku.

Delenie[upraviť]

V teórii jestvujú rozličné delenia participácie. E. Brodie – E. Cowling – N. Nissen et al. 2009 rozdeľujú participáciu na:

  • Verejnú participáciu, ktorou rozumejú zapojenie jednotlivcov do rôznych štruktúr a inštitúcií demokracie. Iní autori v tejto súvislosti hovoria o politickej, občianskej, vertikálnej participácii a/alebo o participatívnom riadení [governance]. Príklady verejnej participácie zahŕňajú: hlasovanie vo voľbách na všetkých úrovniach, zastávanie volených funkcií, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a účasť vo výboroch a konzultáciách spolupodieľajúcich sa na riadení komunity, samosprávy, spoločnosti. Častejšie sa pre tieto aktivity používa pojem politická participácia.
  • Sociálnu participáciu, ktorou rozumejú kolektívne činnosti, ktorých môžu byť jednotlivci súčasťou v rámci ich každodenného života. Môže ísť o aktivity mimovládnych organizácií (občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií atď.), miestnych iniciatív a akčných skupín, dobrovoľníckych aktivít, činnosti náboženských skupín, zapájanie sa do bytového družstva, odborového združenia a pod. Príbuzné pomenovania sú občianska angažovanosť, spolkový život, kolektívne alebo občianske aktivity, horizontálna alebo komunitná participácia.
  • Individuálnu participáciu, ktorou rozumejú rozhodnutia a voľby, ktoré jednotlivci uskutočňujú v rámci ich každodenného života, ktorými vyjadrujú a snažia sa tvoriť takú spoločnosť, v akej chcú žiť. Ide napríklad o kúpu produktov spravodlivého obchodu [fair-trade], bojkotovanie určitých produktov, využívanie „zelenej energie“, darovanie peňazí pre charitatívne účely, podpísanie sa pod petíciu.

Je však potrebné uviesť, že mnohé z týchto prístupov spadajú pod viaceré kategórie, pojem a jeho obsah je fluidný. Napríklad podpísanie sa pod petíciu je tak prejavom individuálnej participácie, ako aj verejnej participácie, nakoľko petícia sa snaží získať tlak pre konkrétne smerovanie politiky pri hlasovaní v parlamente a hnacím motorom môže byť občianske združenie, ktoré primárne chápeme ako organizáciu sociálnej participácie. V našom kontexte sa stretávame s jednoduchším delením – a) politická participácia a b) občianska participácia (napr. Správa o mládeži 2018). Toto delenie a náhľad uplatňujeme aj v našom dokumente.

Z pohľadu zapojenia sa do rozhodovania (zdieľania moci) je známy model, tzv. rebríček participácie, ktorý obsahuje nasledovných päť stupňov:

  1. prístup k informáciám (pasívne informovanie),
  2. adekvátne zverejňovanie informácií (aktívne informovanie),
  3. vážne posudzovanie pripomienok (konzultovanie),
  4. zdieľanie rozhodovacej právomoci (spolurozhodovanie),
  5. kontrola rozhodovania.

Pričom za skutočnú participáciu považujeme až posledné tri stupne, prvé dva stupne – prístup k informáciám a aktívne informovanie chápeme ako nevyhnutné predpoklady pre participáciu, nie však ako participáciu samotnú. Takto nazeráme na participáciu aj v predloženom dokumente.

Legislatíva a koncepčné dokumenty[upraviť]

Legislatívne ukotvenie participácie detí a mladých ľudí na Slovensku môžeme odvádzať od viacerých dokumentov medzinárodnej a národnej povahy a úrovne. Stručne poukážeme na tie najdôležitejšie, nie je možné a ani zámerom tohto dokumentu vymenovať ich všetky. Zámerom je poukázať na to, že participácia detí a mladých ľudí je v dokumentoch verejnej politiky na Slovensku ukotvená. Dokumenty majú rozličnú právnu silu – zákonnú, odporúčaciu, koncepčnú.

Organizácia spojených národov[upraviť]

Základným dokumentom upravujúcim participáciu detí a mladých ľudí je Dohovor o právach dieťaťa (ďalej len Dohovor), ktorý v článku 12 hovorí: „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.“ Pričom „dieťaťom [sa] rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.” (Článok 1)

Výbor OSN pre práva dieťaťa vydáva k uplatňovaniu Dohovoru Všeobecné komentáre, ktorých cieľom je bližšie špecifikovať jednotlivé ustanovenia Dohovoru a praktické usmernenia k ich implementácii do praxe. Keďže téma participácie je horizontálnou témou, nájdeme ju priamo či nepriamo prítomnú vo všetkých Všeobecných komentároch, avšak venuje sa mu aj samostatný Všeobecný komentár č. 12 (2009) k právu dieťaťa byť vypočuté. Ten hovorí: „Koncept participácie zdôrazňuje, že zapájanie detí by nemalo byť jednorazovým krokom, ale začiatkom intenzívnej výmeny medzi deťmi a dospelými v rámci vývoja politík, programov a opatrení vo všetkých relevantných kontextoch života detí.” (Časť III, bod 13) Ďalej tieto „kontexty života detí“, resp. povedané inak – tematické sektorové politiky – bližšie rozoberá a popisuje oblasti a možnosti participácie dieťaťa v nich. Všeobecný komentár zároveň odkazuje na prepojenie článkov 12 a 3 Dohovoru, ktorým je zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa pri zohľadňovaní jeho názoru. Toto prepojene podčiarkuje významnosť názorov dieťaťa a ich zohľadnenie v rozhodovaní a praxi.

Organizácia spojených národov sa vo svojej činnosti venuje špecificky aj mladým ľuďom. Základným dokumentov v tejto oblasti je Svetový akčný program pre mládež, ktorý bol prijatý v roku 1995. Jeho cieľom je v globálnom meradle zabezpečovať podmienky pre kvalitný život mladých ľudí a napĺňanie ich práv. Okrem opatrení v jednotlivých sektorových politikách ako školstvo, zdravotníctvo, voľný čas, zamestnanosť atď. sa samostatne venuje aj mechanizmom participácie mladých ľudí na občianskom a politickom živote. V tejto súvislosti okrem iného odporúča „vziať do úvahy prínos mládeže v navrhovaní, realizácii a hodnotení národných politík a plánov, ktoré sa ich dotýkajú.“ Dôkazom participácie mladých ľudí na tvorbe politík na najvyššej medzinárodnej úrovni je program mládežníckych delegátov na Valnom zhromaždení OSN.

Rada Európy[upraviť]

Rada Európy vytvorila iniciatívu Budovanie Európy s deťmi a pre deti, pričom v nej stavia na Dohovore o právach dieťaťa, Európskom dohovore o ľudských právach, Európskej sociálne charte a mnohých ďalších dokumentoch. Aktuálne je platný dokument Stratégia Rady Európy o právach dieťaťa (2016 – 2020), pričom jednou z prioritných tém je „Účasť všetkých detí“, ktorá sa venuje trom oblastiam:

  1. 1. Presadzovanie práva detí na účasť;
  2. 2. Oslovovanie detí;
  3. 3. Posilnenie zapojenia v školách a prostredníctvom škôl.

Zároveň v samostatnej kapitole venuje špecifickú pozornosť požiadavke zapojenia všetkých detí a predchádzaniu diskriminácie aj v tejto oblasti.

Rada Európy sa rovnako ako deťom venuje aj mladým ľuďom. Tvorbu a koordináciu politík a najmä aktivít v tejto oblasti zabezpečuje Oddelenie pre mládež, ktoré spadá pod Riaditeľstvo demokratickej participácie („DGII“). Medzi aktuálne priority mládežníckeho sektora Rady Európy na roky 2018 a 2019 patrí aj podpora participácie, konkrétne: „Mládežnícke organizácie a členské štáty sú podporované v rozvoji mládežníckej politiky a práce s mládežou pre demokratickú participáciu mladých ľudí.“

Jedným z hlavných dokumentov Rady Európy pre podporu participácie mladých ľudí je Reevidovaná európska charta o participácii mladých ľudí na miestnom a regionálnom živote, ktorú prijal Kongres miestnych a regionálnych samospráv v roku 2003. Tá vo svojej preambule upozorňuje na rôznorodosť participácie (politická a občianska) a ako aj vytvorenie vhodných podmienok a zdrojov: “Účasť na demokratickom živote ktoréhokoľvek spoločenstva je viac než len právo voliť alebo kandidovať vo voľbách, hoci tie sú dôležitými prvkami. Účasť a aktívne občianstvo je o tom mať právo, prostriedky, priestor a možnosť, a kdekoľvek je to potrebné, podporu podieľať sa a ovplyvňovať rozhodnutia a zapojiť sa do činnosti a aktivít tak, ako aj prispievať k budovaniu lepšej spoločnosti. Miestne a regionálne samosprávy, ako orgány najbližšie k mladému človeku, majú zohrávať veľmi dôležitú úlohu v podporovaní zapojenia mládeže.”

Ide o veľmi konkrétny dokument, ktorý rozoberá jednotlivé sektorové politiky a v rámci nich predstavuje konkrétne opatrenia pre zapojenie mladých ľudí a realizáciu politík s ohľadom na ich potreby. Zároveň vymenúva nástroje pre participáciu mladých ľudí, ktorými sú: a) školenie v participácii mládeže; b) informovanie mladých ľudí; c) podpora účasti mládeže cez informačné a komunikačné technológie; d) podpora participácie mladých ľudí v médiách; e) podpora projektov a iniciatív mladých ľudí; f) podpora organizácií mladých ľudí; g) mládežnícka účasť v mimovládnych organizáciách a politických stranách. Taktiež definuje inštitucionálne opatrenia pre posilnenie participácie mladých ľudí, ktorými sú: výbory, parlamenty a fóra mládeže ako aj samotná podpora pre fungovanie týchto a im podobných štruktúr.

Záväzok Rady Európy podporovať participáciu mladých ľudí sa pretavil aj do spôsobu rozhodovania. V rámci Rady Európy funguje Európsky riadiaci výbor pre mládež (CDEJ), ktorý pozostáva z 50 z predstaviteľov ministrov, resp. orgánov zodpovedných za politiku mládeže jednotlivých členských krajín. Súbežne s ním funguje Poradná rada pre mládež, ktorá pozostáva z 30 zástupcov mimovládnych mládežníckych organizácií a sietí. Tieto dva orgány sa stretávajú na Spoločnej rade pre mládež a ich činnosti napomáha Programová komisia. Ide o funkčný príklad zdieľania rozhodovacej právomoci na najvyššej, medzinárodnej úrovni.

V roku 2008 bol prijatý dokument Budúcnosť mládežníckej politiky Rady Európy AGENDA 2020, ktorý opätovne potvrdil potrebu „podpory aktívnej účasti mladých ľudí na demokratických procesoch a štruktúrach.“ (2.1)

Európska únia[upraviť]

Článok 165/2 Lisabonskej zmluvy vyzýva k zapájaniu mladých ľudí do demokratického života. Aktuálne opatrenia v oblasti detí a mladých ľudí sa v Európskej únii odvíjajú od Stratégie Európa 2020. V roku 2011 bol Európskou komisiou prijatý samostatný dokument Program EÚ v oblasti práv dieťaťa. V ňom je vyjadrená potreba a záväzok začleniť práva dieťaťa do politík EÚ ako ich integrálnej súčasti s využitím spolupráce jednotlivých subjektov a krajín a realizovanie politiky založenej na dôkazoch. Veľká časť pozornosti sa venuje súdnictvu zameranému na práva a potreby detí a prioritizácia zraniteľných skupín detí. Samostatná časť sa venuje zabezpečeniu a zvyšovaniu účasti detí a ich informovaniu. Dokument sa odvoláva na výsledky Eurobarometra z roku 2008 a 2009, kedy 76% opýtaných detí nevedelo, že majú práva a 79% detí nevedelo, kam sa môžu v prípade potreby obrátiť o pomoc. Preto sa v dokumente uvádza potreba plného uznania práv detí prostredníctvom poskytnutia šance vyjadriť svoj názor a zúčastniť sa na prijímaní rozhodnutí, ktoré sa ich dotýkajú – či už ide o ich osobný a rodinný život, ale aj pri celkovej tvorbe, implementácii a vyhodnocovaní jednotlivých politík. Pre zvýšenie informovanosti detí o EÚ bola vytvorená stránka „Detský kútik“ (http://europa.eu/kids-corner). Potrebu vypočuť deti vo veciach, ktoré sa ich týkajú a venovať ich názoru patričnú pozornosť podčiarkla aj Rada Európskej únie v roku 2014 v dokumente Závery rady Európskej únie o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa.

V roku 2013 prijala Európska komisia dokument Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia. Tento, ako jedno z odporúčaní, uvádza Právo detí na účasť (2.3), konkrétne: „Zaveďte mechanizmy, ktoré podporujú účasť detí v rozhodovacom procese, ktorý ovplyvňuje ich život – dovoľte deťom vyjadriť svoje informované názory a podporujte ich tým, že zabezpečíte, aby sa uvedeným názorom venovala náležitá pozornosť a aby sa tieto názory premietli v hlavných rozhodnutiach, ktoré ich ovplyvňujú.” Pričom dokument hovorí a vyjadrení a zohľadnení názoru dieťaťa v osobnejšom vzťahu ako „prijímateľov služieb“ v rámci jednotlivých sektorových politík, napr. zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, ale aj v zavádzaní inštitucionalizovanejších mechanizmov a štruktúr ich participácie na tvorbe politík.

Problematike mladých ľudí sa na úrovni Európskej únie venuje Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru. V súčasnosti je hlavným politickým dokumentom, ktorým sa riadi činnosť EÚ a jej jednotlivých členských štátov v oblasti mládeže Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže 2010-2018. Jedným z hlavných cieľov stratégie je podpora participácie mládeže, konkrétne: „Zabezpečiť plné zapojenie mládeže do spoločnosti zvyšovaním účasti mládeže na občianskom živote miestnych komunít a zastupiteľskej demokracii podporovaním mládežníckych organizácií, ako aj rôznych foriem „učenia sa participovať“, podporovaním participácie neorganizovaných mladých ľudí a poskytovaním kvalitných informačných služieb.” V nadväznosti na aktuálnu stratégiu sa s podporou participácie mládeže v občianskom a demokratickom živote ako s jedným z hlavných cieľov a princípov počíta aj v pripravovanej následnej stratégii na roky 2019-2027. Hlavnými nástrojmi, ktoré Európska únia využíva na dosahovanie týchto cieľov sú: a) Štruktúrovaný dialóg – konzultácie s mladými ľuďmi v členských štátoch a na európskej úrovni; b) Program Erasmus+ - podpora medzinárodných projektov mladých ľudí; c) Európske zbory solidarity – dobrovoľnícka a platená práca mladých ľudí pre dobro komunít v rámci EÚ.

Partnerstvo medzi Radou Európy a Európskou úniou v oblasti mládeže[upraviť]

Pre úplnosť uvádzame, že v oblasti mládeže funguje partnerstvo medzi Radou Európy a Európskou komisiou. Prioritnými oblasťami spolupráce týchto dvoch inštitúcií sú: 1. Občianstvo a participácia (vrátane nachádzania a vytvárania nových konceptov a nástrojov pre ich rozvoj a uplatňovanie); 2. Sociálne začlenenie (s dôrazom na začlenenie a potlačenie diskriminácie najzraniteľnejších skupín); 3. Rozvoj kvalitnej práce s mládežou.

Slovenská republika[upraviť]

Pod gesciou Výboru pre deti a mládež Rady vlády pre SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť sa tvorí, monitoruje a vyhodnocuje dokument s názvom Národný akčný plán pre deti (NAPD). V súčasnosti skončil svoju platnosť ten, ktorý bol vytvorený pre roky 2013-2017 a na príprave dokumentu pre nasledujúce obdobie sa práve pracuje. V predchádzajúcom období bola ako jedna z priorít vytýčená snaha o zavedenie participatívneho mechanizmu detí a mladých ľudí na úrovni Výboru, konkrétne vymedzením úlohy 1.2. Umožnenie aktívneho vyjadrovania sa detí a mladých ľudí k politikám, ktoré sa ich týkajú a vytváranie a rozvoj mechanizmov zaručujúcich zohľadnenie ich názorov. Hoci pracovná skupina bola vytvorená a zrealizovalo sa niekoľko stretnutí, táto úloha nebola ukončená a stále trvá. Snahu o podporu participácie detí a mladých ľudí na vysokej národnej úrovni hodnotíme veľmi pozitívne, jej realizácia a pretavenie do praxe je však relatívne pomalé. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že súčasťou prípravy NAPD bola aj štúdia Deti o svojich právach (v spolupráci s UNICEF Slovensko), ktorá predstavovala participačný vstup detí a mladých ľudí do tvorby dokumentu so zohľadnením ich potrieb a názorov, čo na slovenské pomery a zaužívanú prax považujeme za výrazný pozitívny posun. Jedným z odkazov tejto štúdie je, že deti nerozumejú informáciám podávaným zo strany dospelých a často nie sú dospelými chápaní ako rovnocenní partneri, ktorý by sa mali vyjadrovať k otázkam, ktoré sa ich dotýkajú a ich názor by mal byť adekvátne posúdený a zohľadnený.

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím ustanovil nezávislý inštitút a úrad komisára pre deti, ktorého poslaním je podieľať sa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na základe poslednej zverejnenej najaktuálnejšej Správy o činnosti komisára pre deti za obdobie roka 2017 môžeme konštatovať, že téme participácie detí sa komisár pre deti nevenuje vôbec, resp. len veľmi okrajovo v zmysle súdnych konaní. Nevenuje sa im tak z dôvodu podnetov zaslaných priamo od detí, ich zástupcov alebo iných osôb, ktoré majú obavy o napĺňanie práv detí ako ani z dôvodu vlastnej monitorovacej praxe.

Stratégia SR pre mládež na roky 2014-2020 sa venuje téme participácie mladých ľudí v samostatnej kapitole (5.4), pričom ju nechápe iba ako politickú participáciu, ale aj ako občianske angažovanie sa predovšetkým vo voľnom čase. V tejto súvislosti stanovuje 5 cieľov a ku každému cieľu uvádza návrhy opatrení, ktoré môžu viesť k naplneniu cieľov. Je potrebné zdôrazniť, že ide o návrhy opatrení, ktoré sa môžu, ale aj nemusia realizovať a zároveň nejde o limitujúce konkrétne aktivity, ktoré majú viesť k naplneniu cieľa – systém je otvorený a dané ciele je možné napĺňať aj inak. Konkrétne ide o tieto ciele: Podporovať inovatívne formy participácie mladých ľudí na živote spoločnosti na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. (Opatrenia: elektronické voľby; vzdelávanie mladých ľudí a dospelých o participácii; legislatíva a kompetencie mestského a obecného mládežníckeho parlamentu/rady) Podporovať rešpektujúci a partnerský prístup k mladým ľudom v školskom prostredí vo všetkých stupňoch vzdelávacieho systému. (Opatrenia: rešpektujúci prístup medzi žiakmi a učiteľmi na školách; vznik, činnosť a financovanie žiackych školských rád) Vytvoriť kvalitatívne štandardy mládežníckej participácie na národnej, regionálnej a komunálnej úrovni. (Opatrenie: Granty pre štátne inštitúcie a MVO na ich vytvorenie) Zabezpečiť participáciu mladých ľudí prostredníctvom informácií a konzultácií v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. (Odporúčania: miestne a regionálne samosprávy zabezpečia prostredníctvom vytvorenej pozície pracovník s mládežou; účasť a priestor v komisiách miestneho a regionálneho zastupiteľstva) Podporovať eDemokraciu a zabezpečiť informovanosť mladých ľudí pre nich zrozumiteľným jazykom, s cieľom zapojiť do participácie väčší počet organizovaných a neorganizovaných mladých ľudí. (Opatrenia: proaktívne informovanie štátnou správou; dostupné informácie o aktivitách pre mládež im prijateľným spôsobom, napr. sociálne siete a internet)

Zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou definuje participáciu ako „aktívne zapojenie mládeže v procese plánovania, rozhodovania a uskutočnenia podujatí a projektov v oblasti spoločenského a hospodárskeho života”. (§ 2 i) Zákon ukladá povinnosť „podporovať spoluúčasť mládeže“ vyšším územným celkom (§ 5 l) a obciam (§ 6 g). Túto povinnosť však orgánom štátnej a verejnej správy na národnej úrovni nedefinuje. Za výraz podpory predovšetkým občianskej participácie mládeže, hoci nie explicitne vyjadrený, môžeme považovať dotačný systém na podporu práce s mládežou, ktorý je ustanovený a charakterizovaný v predmetnom zákone.

Špecifickou oblasťou života detí a mladých ľudí je vzdelávanie a čas, ktorý strávia v škole. V tejto súvislosti štát definuje možnosti ich participácie na riadení a živote školy. Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve umožňuje na škole zriadiť „žiacku školskú radu“ (§ 26). Táto reprezentuje žiakov a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Možno ju ustanoviť na strednej škole a základnej škole so všetkými ročníkmi. Obsadzovanie miest žiackej školskej rady sa realizuje v otvorených tajných voľbách, pričom na úrovni základnej školy nie je prístupné žiakom prvého stupňa, ale len žiakom 5.-9. ročníka. Náklady na činnosť žiackej rady sa po dohode s riaditeľom školy uhrádzajú z rozpočtu školy. Do jej kompetencií a činnosti podľa zákona patrí: vyjadruje sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, podieľa sa na tvorbe a zabezpečení dodržiavania školského poriadku, zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a predkladá im svoje stanoviská a návrhy. v prípade strednej školy aj volí a odvoláva zástupcu žiakov do rady školy.

Výskumné zistenia[upraviť]

Politická participácia[upraviť]

Politickú participáciu detí a mladých ľudí môžeme sledovať:

  • prostredníctvom štatistiky ich účasti na voľbách a
  • prostredníctvom názorov na politiku, jej inštitúcie a
  • vnímané možnosti podieľať sa na správe vecí verejných a ich ovplyvňovania.

Posledné voľby do Európskeho parlamentu sa konali v roku 2014. Slovensko bolo krajinou s najnižšou mierou účasti, len 13,1%. Oproti predchádzajúcim voľbám došlo v tomto prípade k poklesu o 3,8% (oproti 16,9% v roku 2009). Pozorovanou tendenciou, ktorá je naprieč celou Európou, je vysoká neúčasť mladých ľudí (18 – 24 rokov) na voľbách. Na Slovensku sa v tejto vekovej kategórii volieb zúčastnilo len 6% mladých Slovákov, pričom priemer v tejto vekovej skupine za celú EÚ bol 28 percent.

V roku 2016 sa na Slovensku konali parlamentné voľby. Relatívne vysoký podiel mladých kandidátov bol v menších, novovzniknutých stranách, ale i v stranách s nízkou šancou na účasť v parlamente. Z celkového počtu 2914 kandidátov, až 448 bolo vo veku do 30 rokov, čo je o 116 viac ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách. Do parlamentných lavíc nakoniec zasadli 2 poslanci mladší ako 30 rokov. Najväčším prekvapením parlamentných volieb bolo zvolenie neštandardných či až extrémistických strán do parlamentu. K tomuto volebnému výsledku pritom významne prispeli práve mladí voliči. Tento vývoj volebných preferencií mladých ľudí ešte pred voľbami naznačili študentské parlamentné voľby, ktoré realizovala Rada mládeže Bratislavského kraja spolu s IVO. Výsledky exit pollu, ktorý sa konal v deň volieb následne ukázali, že práve prvovoliči (mladí ľudia vo veku 18 – 21 rokov) volili najčastejšie stranu Kotleba – ĽSNS. V novembri 2017 sa konali voľby do VÚC. Tak ako v predchádzajúcich voľbách do VÚC, aj v týchto bolo zastúpenie mladých ľudí medzi kandidátmi na županov nulové. V novembri 2018 nás čakajú komunálne voľby a bude dôležité a zaujímavé sledovať tak pomer mladých ľudí medzi jednotlivými kandidátmi, účasť ladých ľudí na voľbách ako aj ich volebné správanie. Prieskum Rady mládeže Slovenska (RmS) – „Politická participácia mládeže v krajinách V4“ ukázal, že politika ako taká sa mladých ľudí týka.

  • Len 8% respondentov uviedlo, že o informácie o politike sa vyslovene nezaujímajú. Politika sa ich teda týka, problémom je však hlboká nedôvera voči politickým inštitúciám. V priemere 80% mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov nedôveruje vláde a parlamentu, ešte vyššia je nedôvera voči politickým stranám. Zároveň až 62% týchto respondentov uviedlo, že majú veľmi malý vplyv alebo žiadny vplyv napr. na fungovanie parlamentu. Dáta naznačujú, že mladí ľudia sa cítia vylúčení – necítia podporu ani záujem zo strany štátu ani ďalších politických aktérov.

Čo sa týka foriem politickej participácie realizovaných v uplynulých 12 mesiacoch, prevažujú pasívne aktivity v online prostredí a aktivity, ktoré sa odohrávajú v súkromí, na úrovni diskusií s priateľmi, príbuznými, či v školskom prostredí. Relatívne najčastejšou aktivitou, pri ktorej vystupujú z tohto súkromného priestoru, sú dobrovoľnícke aktivity, ktoré deklarovalo 24% respondentov. Účasť na nejakej demonštrácii uviedlo 8% respondentov.

Prieskum Rady mládeže Slovenska v roku 2017 ukázal, že mladí ľudia považujú demokratické voľby za dôležitý inštitút.

  • 71% respondentov rozhodne alebo skôr súhlasí s výrokom, že „účasť v parlamentných voľbách je povinnosťou každého občana“.
  • Zároveň 73% respondentov vyjadrilo podobne súhlasný postoj s výrokom, že „voľby sú príležitosťou ako môžete vyjadriť svoje záujmy“.
  • Prieskum zároveň potvrdil pretrvávajúcu tendenciu príklonu mladých ľudí – aktuálnych aj budúcich prvovoličov k neštandardným a extrémistickým politickým subjektom.
  • Proporčne najväčšia skupina mladých deklaruje, že nateraz nevedia, aký politický subjekt by v prípade konania volieb uprednostnili.

Medzi mladými ľuďmi je zjavné veľké sklamanie z politiky. S výrokom „politici sa o nás nezaujímajú“ súhlasí 82% respondentov, a s výrokom „politika potrebuje nové tváre, nových lídrov“ súhlasí 87% respondentov. To vysvetľuje tendenciu mladých ľudí preferovať neštandardné politické subjekty, ako aj ich tendenciu prikloniť sa k extrémistickým politickým subjektom. Práve z tohto politického spektra zjavne prichádza ponuka, ktorá oslovuje mladých ľudí, čomu zodpovedá aj ich volebné správanie. Výsledky prieskumu Samospráva a mládež 2015 poukázal na to, že v prípade 89% - 98% obcí a miest pod 2 000 mladých obyvateľov neexistujú žiadne formálne štruktúry, cez ktoré by sa mladí obyvatelia obcí mohli zapojiť do tvorby mládežníckej politiky. Nejde len o samotné ovplyvňovanie, ide samozrejme aj o akúsi školu demokracie, učenie sa zážitkom, ktoré dnešným mladým ľuďom chýba. Najčastejšou formou sú mládežnícke parlamenty, ktoré fungujú najmä v mestách nad 2 000 obyvateľov. Prieskum však nemal kapacitu sledovať ich efektivitu a výsledky.

Občianska participácia[upraviť]

V rámci občianskej angažovanosti detí a mladých ľudí rozoznávame viacero foriem.

Najčastejšou je členstvo a zapájanie sa do aktivít detských a mládežníckych organizácií. Ďalej sa deti a predovšetkým mladí ľudia zapájajú do činnosti iných mimovládnych organizácií, ktoré sa nedefinujú ako detské a mládežnícke, ale definuje ich téma, ktorej sa venujú, napr. environmentálne, ľudsko-právne, komunitné atď. Deti a mladí ľudia sa taktiež venujú dobrovoľníckej činnosti a pridávajú sa, resp. aj formujú vlastné iniciatívy pre projekty a aktivity skupinového a komunitného charakteru v rozličných oblastiach ich záujmov.

Ako vyplýva z výskumu Rady mládeže Slovenska:

  • takmer tretina (32%) respondentov vo veku 15 – 24 rokov uvádza, že mali alebo majú skúsenosť s mládežníckou organizáciou.
  • Z toho 13% je aktuálne členom nejakej mládežníckej organizácie. Treba zdôrazniť, že mládežnícke organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v osobnostnom a sociálnom rozvoji mladých ľudí. Zároveň mladí ľudia si v týchto organizáciách budujú aj pozitívny vzťah a zručnosti nevyhnutne potrebné pre aktívne zapájanie sa do riešenia vecí verejných.


Z prieskumu Samospráva a mládež 2015 vyplýva, že takmer 70% miest pod 10 000 mladých ľudí nemá žiaden priamy finančný nástroj na podporu detských a mládežníckych organizácií. S menším počtom mladých ľudí sa zvyšuje percento obcí, ktorí nemajú žiaden takýto nástroj. Detské a mládežnícke organizácie sú teda vo väčšine prípadov odkázané na štátne, zahraničné alebo súkromné zdroje a pritom ich hlavnou cieľovou skupinou sú miestne deti a mládež.

Žiacka samospráva[upraviť]

2017[upraviť]

V roku 2017 realizovalo Centrum vedecko-technických informácií SR – Oddelenie prevencie a výskumov mládeže prieskum s názvom Školská samospráva ako forma participácie mládeže (M. Bieliková, M. Pétiová, M. Janková). Prieskum nadväzoval na predchádzajúce prieskumy v danej téme v rokoch 2004, 2007, 2011, čím nezisťoval len aktuálny stav, ale vďaka porovnaniu niektorých údajov bolo možné sledovať zmeny a trendy v tejto oblasti. Cieľom prieskumu bolo zmapovať existenciu žiackych samosprávnych orgánov v stredných školách a zistiť mieru ich participácie na živote školy. Z oslovených 710 stredných škôl na Slovensku sa do prieskumu zapojili takmer ¾ v počte 527. Dotazníky vyplnili riaditelia škôl resp. nimi poverení pracovníci. Prieskum teda neprináša pohľad detí a mladých ľudí, ale dospelých. Výsledky prieskumu poukazujú na to, že na stredných školách počet žiackych školských rád kontinuálne narastá. Najpozitívnejšie sa k žiackym školským radám stavajú riaditelia gymnázií, zároveň títo hodnotia činnosť žiackych školských rád ako aktívnejšie oproti hodnoteniam riaditeľov stredných odborných škôl.

Ako sa uvádza v zhrnutí prieskumných zistení, hodnotenie záujmu o prácu v školskej samospráve nevyznieva veľmi pozitívne. Hoci každý piaty skúmaný riaditeľ potvrdil veľký záujem o prácu samosprávneho orgánu zo strany žiakov, polovica skúmaných vníma záujem ako priemerný. Malý záujem žiakov školy zapájať sa do činnosti školskej samosprávy deklarovalo až 30,9 % oslovených a 1,4 % uviedla dokonca nezáujem. Záujem je výrazne vyšší v gymnáziách. V mnohých prípadoch je podľa oslovených zástupcov škôl žiacka školská rada dosť podstatným medzičlánkom medzi žiakmi a pedagógmi, prípadne vedením školy, nemožno to však zovšeobecňovať na všetky prípady. Riaditelia pritom často poukazovali aj na striedanie obdobia aktivity a pasivity. Zároveň sa častokrát stáva, že pedagogická rada nerešpektuje názory zástupcov žiakov vyjadrených prostredníctvom žiackej samosprávy, na druhej strane si treba uvedomiť, že študentská rada nemôže zasahovať do všetkých rozhodnutí vedenia školy, že musia byť stanovené určité limity, ktoré žiaci už zo svojej podstaty nemôžu prekročiť.

Medzi najčastejšie aktivity žiackej školskej rady respondenti najčastejšie uvádzali: realizáciu športových a kultúrnych podujatí, úpravu školského interiéru, rôzne dobrovoľnícke aktivity, charitatívne zbierky, realizáciu úspešných projektov, ktoré navrhli členovia žiackych školských rád, pripomienky k organizácii vyučovacieho procesu, participáciu žiakov na živote školy, úpravu okolia školy, skvalitnenie možností na stravovanie, spoluprácu pri organizovaní preventívnych aktivít, separovaný zber, úsporu energie, triedenie odpadu, riešenie problémov vo vzťahoch medzi žiakmi a pedagógmi, pripomienky k vnútornému školskému poriadku, odôvodnené sťažnosti na pedagógov, šírenie dobrého mena školy, zriadenie schránky dôvery a pod.

V prípade potreby aktualizácie zákona upravujúceho fungovanie žiackych školských rád väčšina riaditeľov uviedla, že so znením zákona súhlasia a nemajú žiadne návrhy na jeho zmenu, 24 riaditeľov (5,8 %) síce vyjadrilo súhlas, ale deklarovali aj určité potrebné zmeny, ktoré možno zhrnúť nasledovne: zmeniť striktné ustanovenie o počte členov ŽSR, zmeniť názov samosprávneho orgánu školy, napr. Školský parlament, Študentská školská rada a pod., spresniť práva a kompetencie žiackych školských rád smerom k vedeniu školy, zaviesť povinnosť vedenia školy vyjadriť sa, resp. rozhodnúť k návrhom ŽSR, zakomponovať do zákona, resp. vyjasniť systém financovania činnosti žiackych školských rád, zmeniť spôsob voľby členov žiackych školských rád − v rámci celoškolskej voľby neznalosť kandidátov, doplniť funkciu koordinátora žiackej školskej rady.

2011[upraviť]

V školskom roku 2011/2012 realizovalo Centrum vedecko-technických informácií SR výskum zameraný na zmapovanie činnosti a efektívnosti žiackych školských rád (M. Pétiová). Z celkového počtu 1578 respondentov (žiakov stredných škôl), až 70,6 % opýtaných študuje na strednej škole, kde je zriadený žiacky samosprávny orgán. Zápornú odpoveď uviedlo 10,0% opýtaných, pričom v tejto skupine len 1,7% stredoškolákov priznalo, že v blízkej budúcnosti by chceli tento žiacky samosprávny orgán zriadiť. Zarážajúce je zistenie, že 13,7% mladých ľudí na danú otázku nevedelo odpovedať a 5,7% opýtaných otvorene priznalo, že sa o túto problematiku nezaujímajú. Spokojnosť s činnosťou žiackej školskej rady vyjadrila asi tretina (31,0%) opýtaných, pričom 23,6% stredoškolákov prejavilo iba čiastočnú spokojnosť. S kvalitou práce žiackeho samosprávneho orgánu nebolo spokojných len 7,1% respondentov, avšak je zarážajúce, že najpočetnejšiu skupinu opýtaných (38,4%) tvorili stredoškoláci, ktorí na túto otázku nevedeli odpovedať.

Vo výskumnej správe sa konštatuje, že až 63,6% opýtaných nevedelo o tom, aké podnety predkladali členovia žiackych školských rád vedeniu školy. Len 12,1% opýtaných malo všetky informácie o činnosti žiackych samosprávnych a približne rovnaký počet opýtaných (12,9%) priznal, že sú s prácou žiackeho samosprávneho orgánu oboznámení len čiastočne. Približne 11,3% žiakov stredných škôl priznalo, že členovia ich žiackych rád nepredložili vedeniu školy žiadne návrhy. Z uvedeného je zrejmé, že väčšina stredoškolákov by sa mala viac zaujímať o činnosť svojich samosprávnych orgánov, mali by poznať podnety, ktoré boli predložené vedeniu, pretože členovia žiackych školských rád takto konali v mene všetkých žiakov školy. Okrem toho by mali aj členovia žiackych školských rád rôznymi spôsobmi spropagovať aktivity, ktoré realizujú, snažiť sa zvýšiť medializáciu svojej práce, s cieľom skvalitniť ju a motivovať aj ostatných žiakov k lepšej spolupráci a vyššej aktivite.

Výskum ďalej zisťoval, s čím sa žiacke školské rady najčastejšie obracajú na vedenie školy. Najčastejšie išlo o realizáciu aktivít (103-52,3%). Oslovení žiaci v nižšej miere uvádzali aj zmeny týkajúce sa organizácie vyučovania (47-23,9%), úpravy interiéru (26 -12,7%), zlepšenia podmienok v škole (20-9,6%), skvalitnenia stravovania (18- 9,1%) a prezúvania (10-5,1%). Len malý počet stredoškolákov spomenul, že žiacka školská rada iniciovala riešenie vzťahov medzi pedagógmi a žiakmi (7-3,6%), udelenie riaditeľského voľna (6-3,0%), zakúpenie nových počítačov a zhodnotenie dochádzky (zhodne po 4-2,0%), vydávanie časopisu (3-1,5%), úpravu školského poriadku (2-1,0%), možnosť počúvať hudbu počas prestávok (1-0,5%), prípadne iné, bližšie neurčené podnety (7-3,6%).

V prípade hodnotenia spolupráce žiackej školskej rady s vedením školy je zarážajúce zistenie, že mieru spolupráce členov žiackych školských rád a vedenia školy nevedelo ohodnotiť najviac, až 39,5% opýtaných. Len o niečo nižší počet stredoškolákov (38,4%) uviedol pravidelnú kooperáciu členov žiackych školských rád a vedenia školy, teda ju hodnotil ako dobrú, a 18,8% opýtaných sa priznalo, že táto spolupráca je iba príležitostná. Len 3,3% respondentov prezentovalo názor, že členovia žiackeho samosprávneho orgánu a vedenie školy nespolupracujú vôbec.

Prax[upraviť]

Štruktúrovaný dialóg[upraviť]

Na zisťovanie názorov mladých ľudí pre tvorbu politík v Európe a zároveň na národnej úrovni slúži tzv. štruktúrovaný dialóg. Jeho činnosť riadi Národná pracovná skupina pre štruktúrovaný dialóg s mládežou. Hlavné témy diskusií sa tvoria na európskej úrovni, na národnej úrovni však môžu byť obohatené o ďalšie, ktoré sú relevantné pre konkrétnu členskú krajinu EÚ a mladých ľudí, ktorí v nej žijú. Okrem zisťovania názorov, štruktúrovaný dialóg privádza k jednému stolu nielen mladých ľudí, ale aj tvorcov politík a rozhodovateľov, aby spoločne diskutovali a hľadali riešenia, ktoré sú v záujme a možnostiach všetkých zúčastnených strán. Z dôvodu získavania pravidelných, kvalitných a relatívne reprezentatívnych názorov mladých ľudí na rozličné aspekty ich života bol vytvorený tzv. panel mladých, ktorý dopĺňa a posilňuje štruktúrovaný dialóg. Významným partnerom v obidvoch aktivitách sú mimovládne organizácie a školy. Realizáciu Štruktúrovaného dialógu na Slovensku zastrešuje Rada mládeže Slovenska v spolupráci s partnermi Združenie informačných a poradenských centier mládeže, Asociácia krajských rád mládeže, Študentská rada vysokých škôl v spolupráci s Odbor mládeže MŠVVaŠ SR a Iuventa – Slovenský inštitút mládeže.

Mládežnícke parlamenty, obecné a mestské rady mládeže[upraviť]

Na úrovni miest a obcí Slovenska fungujú mládežnícke parlamenty, obecné a mestské rady mládeže a pod. Tieto sú formálnymi štruktúrami, ktoré umožňujú mladým ľuďom prichádzať s návrhmi a nápadmi pre rozvoj politiky a podujatí v obciach a mestách, v ktorých žijú, ale taktiež aj priestorom pre vedenie mesta, politickú reprezentáciu i verejnú správu konzultovať s mladými ľuďmi tvorbu a realizáciu politík ako aj zapájať ich do konkrétnych aktivít. Na celoslovenskej úrovni funguje strešná organizácia s názvom Národný mládežnícky parlament, ktorá v súčasnosti združuje 22 mládežníckych parlamentov a obhajuje ich záujmy. Spomenúť treba iniciatívu Národného mládežníckeho parlamentu a AKRAMu z roku 2017, ktorá spočívala v mobilizácii okolo hromadnej pripomienky za zakotvenie mládežníckeho parlamentu vzákone o obecnom zriadení95. Pripomienka však nakoniec nebola premietnutá do príslušnej legislatívy.

Participácia na úrovni VÚC[upraviť]

Ako príklad dobrej praxe participácie mladých ľudí na úrovni VÚC uvádza Správa o mládeži 2018 aktivity Trenčianskeho samosprávneho kraja, s vlastnou regionálnou Koncepciou rozvoja práce s mládežou v Trenčianskom samosprávnom kraji do roku 2020 apríslušnými akčnými plánmi. Ide pritom o dokumenty, ktoré vznikli participatívnym zapojením všetkých aktérov pôsobiacich v danom regióne, vrátane mladých ľudí, pričom obsahovo tieto dokumenty vychádzajú zo Stratégie pre mládež na roky 2014-2020. Od januára 2016 v rámci na úseku KCVČ – Regionálne centrum mládeže pôsobí koordinátor práce s mládežou TSK, ktorý proaktívne zabezpečuje koordináciu realizácie krajskej politiky mládeže vo všetkých oblastiach.

Žiacke školské rady a študentské parlamenty[upraviť]

Fungovanie žiackych školských rád a študentských parlamentov je na jednej strane vymedzené zákonom, na druhej strane ich reálne fungovanie závisí v zásade od rozhodnutia samotnej školy, jej vedenia a motivovaných učiteľov, resp. koordinátorov, ktorí s deťmi a mladými ľuďmi na školách pracujú. Vytváraniu a skvalitňovaniu žiackych školských rád a študentských parlamentov, resp. rozličných podôb žiackej a študentskej samosprávy a participácie na živote školy sa venujú regionálne rady mládeže, ale aj konkrétne tematicky zamerané projekty skvalitňovania školského prostredia ako napr. Otvorená škola Nadácie otvorenej spoločnosti, Škola priateľská deťom UNICEF Slovensko či Zelená škola Živice.

Participácia a demokracia vo formálnom vzdelávaní[upraviť]

Vo vzdelávacom štandarde z občianskej náuky sú špecifikované výkonové aj obsahové štandardy, ktoré by mali žiaci/čky ovládať po absolvovaní jednotlivých ročníkov. Občianska výchova by mala rozvíjať občianske a právne vedomie žiakov/čok, posilňovať zmysel jednotlivcov pre osobnú i občiansku zodpovednosť a motivovať žiakov/čky k aktívnej účasti na živote demokratickej spoločnosti. Úroveň vzdelávania v rámci občianskej výchovy a prepojenie teoretických poznatkov s praxou a praktizovaním občianskych zručností je v rámci Slovenska rôzna.

Mimovládne organizácie a miestne iniciatívy[upraviť]

Mimovládne organizácie a miestne iniciatívy poskytujú veľké možnosti pre občiansku, ale aj politickú participáciu detí a mladých ľudí. Sú priestorom, v ktorom sa deti a mladí ľudia môžu realizovať podľa svojich záujmov, rozvíjať zručnosti potrebné pre kvalitný život, zamestnanie aj spoluúčasť na živote spoločnosti, prinášať a realizovať vlastné nápady pre aktivity a projekty v prospech svojich rovesníkov a komunity. Mimovládne organizácie ako partneri samospráv, štátu, škôl a ďalších inštitúcií pomáhajú aj zapojeniu detí a mladých ľudí do rozličných participačných štruktúra mechanizmov, nezriedka preberajú úlohu koordinátora a realizátora týchto aktivít.

Komunity priateľské deťom a mladým ľuďom[upraviť]

Nadácia pre deti Slovenska realizuje program Komunity priateľské deťom a mladým ľuďom. Formou vzdelávacích a konzultačných aktivít pomáha jednotlivým miestnym samosprávam a organizáciám, ktoré v nich pôsobia, mapovať potreby detí a mladých ľudí v danej komunite, hľadať efektívne a zmysluplné riešenia a pretavovať ich do komunitných/miestnych akčných plánov. V tejto súvislosti udeľuje aj Ocenenie komunita priateľská deťom a mladým ľuďom samosprávam, ktoré v predmetnej oblasti za uplynulý rok zaznamenali najväčší progres.

Podpora volebnej účasti a informovaného rozhodovania pre demokratické hodnoty[upraviť]

Správa o mládeži 2018uvádza nasledovný príklad informačnej kampane pre mladých ľudí v súvislosti voľbami do VÚC: Komunita „Zastavme korupciu“ spustila začiatkom októbra 2017 informačnú kampaň „Pod županom“. Kampaň mala informovať mladých ľudí okompetenciách žúp aich význame pre občanov, osobitne pre mladých ľudí, zároveň má mobilizovať mladých ľudí k účasti vo voľbách. Jedna z najvýraznejších iniciatív je platforma ľudí a organizácií „Nie v našom meste“ v Banskej Bystrici, ktorej inštitucionálnym podporovateľom je Centrum komunitného organizovania. Platforma vznikla predovšetkým ako reakcia na trendy radikalizácie v spoločnosti . Podobne ako pred parlamentnými voľbami v roku 2016, aj pred tzv. župnými voľbami prebehli tzv. študentské voľby. Opätovne, podobne ako pri parlamentných voľbách, aj pred konaním týchto volieb mali žiaci na stredných školách možnosť zapojiť sa do simulovaných „Študentských volieb“. Ďalšie aktivity mobilizácie mladých ľudí ich politickej a občianskej participácie Ako sa uvádza v Správe o mládeži 2018, špecifickým vývojom po zisteniach Študentských volieb bola stimulácia občianskych aktivít zdola - vzniklo niekoľko krátkodobých študentských iniciatív aj projektov starších aktivistov zameraných na príčiny protestného hlasu - Dezinformácie Hoaxy Propaganda a diskusie v regiónoch (napr. iniciatíva Zabudnuté Slovensko, Čo doVolíš, Sebavedomé Slovensko). Atmosféra občianskeho aktivizmu viedla aj k alternatívnej participácii mladých formou verejných zhromaždení a protestov napr. v reakcii na politické a korupčné kauzy. Mladí ľudia zorganizovali niekoľko protestov. Zaujímavosťou protestov bolo striktné odmietnutie účasti politických strán a spolupráca s občianskymi aktivistami a tvorivými pracovníkmi v divadle, školstve a výskume.

Aktuálne výzvy, závery a odporúčania[upraviť]

Participácia detí a mladých ľudí ako politická priorita[upraviť]

  • Deti a mladí ľudia sú občanmi tejto krajiny a tvoria významnú časť populácie, preto by mali mať možnosti participovať na politickom a občianskom živote krajiny, ich potreby a požiadavky by mali byť vážne posúdené a zobraté do úvahy s ohľadom na ich vekové špecifiká a životné skúsenosti.
  • Zároveň sú prijímateľmi verejných služieb a preto by mali mať možnosť sa k nim vyjadrovať a ich názor by mal byť zobratý do úvahy pri zabezpečovaní ich kvality.
  • Konzultácie s deťmi a mladými ľuďmi pri tvorbe rozličných sektorových politík v oblastiach, ktoré sa dotýkajú ich života, by mali byť minimálnou samozrejmosťou.

Prístup k informáciám a ich aktívne šírenie je základným predpokladom participácie[upraviť]

  • Aby deti a mladí ľudia mohli participovať na politickom a občianskom živote krajiny, potrebujú mať dostatočné informácie o veciach, ktoré sa dotýkajú ich života a zaujímajú ich.
  • Informácie musia byť podané v jazyku, ktorému budú rozumieť, čo v praxi znamená, že informačné materiály sú v zjednodušenom jazyku primeranom tej-ktorej vekovej skupine a dospelí sú pripravení všetky potrebné veci vysvetliť a zodpovedať na otázky.
  • Zároveň tieto sú podávané tak v jazyku majority ako aj v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín či formou prístupnou aj pre deti a mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením.
  • Jednotlivé samosprávy, inštitúcie, organizácie proaktívne informujú o možnostiach participácie detí a mladých ľudí, kontaktných osobách, štruktúrach, ako aj aktivitách, do ktorých sa deti a mladí ľudia môžu zapojiť.

Kvalitná participácia si vyžaduje potrebné zručnosti na strane detí a mladých ľudí aj dospelých[upraviť]

  • Participácii sa musia učiť tak deti a mladí ľudia ako aj dospelí. Základom je rešpektujúca komunikácia.
  • Dospelí musia hľadať možnosti ako s deťmi a mladými ľuďmi rozprávať o ich potrebách a názoroch (napr. kreslenie, projekty, skupinové diskusie atď.), trpezlivo vysvetľovať, načúvať.
  • Deti a mladých ľudí musia naučiť vyjadrovať svoje myšlienky, viesť dialóg, rešpektovať rôznorodosť pohľadov, hľadať riešenia a pod.

Participácia detí a mladých ľudí musí byť zmysluplná[upraviť]

  • Deti a mladí ľudia vidia a vnímajú, aká dôležitosť je pripisovaná ich názorom a či sú skutočne premietnuté do praxe. Ak sú súčasťou „hry“ na participáciu, strácajú dôveru voči dospelým aj spoločenským inštitúciám, že na ich názore záleží a môžu ovplyvniť veci verejné.
  • Túto skúsenosť si prenášajú aj do dospelého života, čo má následok aj na ich mieru angažovania sa vo verejnosti a v spoločnosti ako dospelých ľudí.

Participácia detí a mladých ľudí musí byť inkluzívna[upraviť]

  • Možnosť participácie majú zvyčajne najmä deti a mladí ľudia patriaci k majoritnej spoločnosti, k vyjadreniu svojho názoru sú prizývané predovšetkým deti a mladí ľudia s dobrým prospechom a správaním.
  • Participácia by mala umožňovať všetkým deťom a mladým ľuďom bez rozdielu vyjadriť svoj názor a tento by mal byť následne zohľadnený.
  • Je povinnosťou dospelých zabezpečiť rôznorodosť názorov, pohľadov a aktívne vytvárať podmienky pre to, aby aj deti a mladí ľudia so znevýhodnením a s nedostatkom príležitostí boli do participácie zapojení.
  • V tejto súvislosti je potrebné podčiarknuť potrebu venovať väčšiu pozornosť participácií detí, nakoľko participácia mladých ľudí je oveľa viac rozvinutejšia.

Participácia detí a mladých ľudí musí byť podporená primeranými zdrojmi[upraviť]

  • Participácia detí a mladých ľudí na politickom a občianskom živote musí byť podporená primeranými zdrojmi, inak je možné realizovať ju v obmedzenej miere a kvalite.
  • Ide o podporu informovanosti o možnostiach participácie, štruktúr umožňujúcich participáciu (napr. žiacke školské rady, mládežnícke parlamenty a pod.) a organizácií, ktoré združujú deti a mladých ľudí a poskytujú im priestor pre sebarealizáciu, podporu inklúzie v participácii a zručností pre participáciu.
  • Ide predovšetkým o finančnú podporu, ale aj podporu v podobe (vhodne pripravených) ľudských zdrojov, či materiálnu podporu. V neposlednom rade je z pohľadu zdrojov potrebné vyhradiť čas pre participáciu detí a mladých ľudí.

Participácia detí a mladých ľudí musí mať vhodné štruktúry a koordináciu[upraviť]

  • Významnou súčasťou participácie detí a mladých ľudí sú organizácie občianskeho sektora.
  • Ďalej sú to samostatné participačné štruktúry ako napr. žiacke školské rady, študentské parlamenty, obecné a mestské parlamenty mladých atď.
  • Tieto sú predpokladom, infraštruktúrou pre participáci detí a mladých ľudí na politickom a občianskom živote.
  • Ich budovaniu a podpore je preto potrebné venovať primeranú pozornosť a zdroje.
  • V prípade jednotlivých inštitúcií a samospráv ale aj štátu, v rámci ktorých jestvujú, je potrebné investovať finančné a ľudské zdroje do ich koordinácie.


Použitá literatúra[upraviť]

https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/konzultacne-organy/rada-vlady-sr-ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost/vybor-deti-mladez/dokumenty/vseobecny-komentar-vyboru-prava-dietata-c-12.pdf https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/narodne-koordinacne-stredisko/dohovor-pravach-dietata.pdf https://www.coe.int/en/web/children/home https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/konzultacne-organy/rada-vlady-sr-ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost/vybor-deti-mladez/dokumenty/strategia-rady-europy-pravach-dietata.pdf https://www.coe.int/en/web/youth/about-us https://www.coe.int/en/web/youth/priorities#{%2224902356%22:[1]} https://www.iuventa.sk/files/documents/legislativa/europska_charta_o_participacii_mladych_ludi_na_miestnom_a_regionalnom_zivote.pdf https://www.iuventa.sk/files/documents/legislativa/2008_zakon_o_podpore_prace_s_mladezou.pdf https://www.coe.int/en/web/youth/co-management-and-decision-making https://www.un.org/esa/socdev/unyin/documents/wpay2010.pdf https://www.un.org/development/desa/youth/ https://www.iuventa.sk/files/documents/legislativa/2010_2018_strategia_eu_spoluprace_v_oblasti_mladeze.pdf https://ec.europa.eu/youth/news/eu-youth-strategy-adopted_en https://ec.europa.eu/youth/policy/youth-strategy/civil-society_en https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/program-europskej-unie-v-oblasti-prav-dietata.pdf http://europa.eu/kids-corner/index_sk.htm http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013H0112&from=EN https://pjp-eu.coe.int/en/web/youth-partnership/about-us https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/narodny-akcny-plan-pre-deti-na-roky-2013-2017.pdf https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/176/ https://komisarpredeti.sk/wp-content/uploads/2018/04/sprava-o-cinnosti-komisara-pre-deti-za-obdobie-roka-2017.pdf https://www.unicef.sk/dokumenty/materialy-na-stiahnutie/advocacy/deti-o-svojich-pravach_web_mala.pdf https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2007:306:FULL:SK:PDF https://www.iuventa.sk/files/documents/legislativa/2008_agenda2020_rada_europy_en.pdf https://www.iuventa.sk/files/documents/legislativa/strategia_sr_pre_mladez%202014-2020_final%20(sj).pdf Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve http://www.epi.sk/zz/2003-596 http://strukturovanydialog.sk/strukturovany-dialog/ http://strukturovanydialog.sk/co-je-panel-mladych/ https://www.bl.uk/collection-items/understanding-participation-a-literature-review Správa o mládeži 2018 http://www.codetipotrebuju.sk/wp-content/uploads/2015/01/Ml%C3%A1de%C5%BEn%C3%ADcka-particip%C3%A1cia-na-Slovensku.pdf http://visegrad.mladez.sk/ http://www.codetipotrebuju.sk/wp-content/uploads/2018/01/samospravy-web-1.pdf http://www.youthpolicy.org/library/wp-content/uploads/library/Youth_Policy_Working_Paper_03_201607.pdf http://strukturovanydialog.sk/ http://narodnymp.sk/ https://www.facebook.com/narodnymladeznickyparlament/ http://www.codetipotrebuju.sk/ http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//prevencia/texty/Publ.ZSR_2017.pdf http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//prevencia/texty/Nzory_iakov_strednch_kl_na_innos_iackej_kolskej_rady_.pdf http://visegrad.mladez.sk/wp-content/uploads/2017/03/V4_report.pdf http://mladez.sk/wp-content/uploads/2016/08/Dopady-pr%C3%A1ce-s-ml%C3%A1de%C5%BEou_spr%C3%A1va-z-v%C3%BDskumu-1.pdf https://www.iuventa.sk/files/documents/7_vyskummladeze/prieskumy/prieskum_samospravy_mladez_final.pdf



Doplňujúce dokumenty k žiackym školským radám:

BOŠŇÁKOVÁ; MIHÁLIKOVÁ.: IUVENTA, 2006. Tretia vlna - profesionálna podpora žiackych školských rád. Dostupné online. ISBN 80-8072-050-9. https://www.iuventa.sk/files/documents/Publik%C3%A1cie/Metodick%C3%A9%20materi%C3%A1ly/Particip%C3%A1cia/95-metodicka_Tretia_vlna.pdf

ŠTUREK, Martin; ČIERNIKOVÁ, Darina; TALAPKA, Stanislav. Rada mládeže Žilinského kraja, 2010, [cit. 2010-07-01]. (Príručka pre žiacke školské rady.) Dostupné online. http://www.rmzk.sk/old/docs/prirucka_zsr.pdf


Ako vyplynulo zo zistení IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže, do aktivít ľudsko-právneho charakteru sa žiaci podľa učiteľov zapájajú len zriedka. Učitelia poukázali aj na to, že sa nekladie dostatočný dôraz na vytváranie príležitostí pre zapojenie žiakov do rozhodovania školy či komunitných činností, analyzovanie a sledovanie zmien v škole a komunite, reflektovanie a analyzovanie účasti na dianí a možností zapojenia sa. Za najdôležitejšie z hľadiska občianskej výchovy považujú rozvíjanie vedomostí a poznatkov o občianstve. Sústreďujú sa v prevažnej miere na odovzdávanie vedomostí a neostáva im čas na to, aby sa zameriavali aj na výchovný aspekt predmetov, a tak podporovali u svojich žiakov prepojenie teórie s praxou. Poznatky o občianstve sú často prezentované nepružne, pričom absentujú kritické témy. Demokracia je prezentovaná ako stabilná štruktúra a nie ako historicky formovaná inštitúcia, ktorá sa musí neustále udržiavať, aby fungovala. Učebnice sa málo venujú participačným štruktúram pre mládež. Náuka o spoločnosti sa nezriedka obmedzuje na filozofiu a témam o demokratických systémoch a procesoch sa nevenuje primeraná pozornosť. Poslanie náuky o spoločnosti podľa odborníkov nie je dokonca príprava na občiansky život ale na odlišné smery vysokoškolského štúdia. Žiaci tak majú relatívne dosť poznatkov avšak málo príležitostí na „zažitie“ demokracie v škole.

Fungovanie žiackych školských rád čelí aj ďalším rizikám. Je to relatívny nezáujem a určitá skepsa žiakov z jej fungovania, čo môže ohroziť v niektorých prípadoch jej pôsobenie až zánik, ak sa vedenie školy už unaví z nevyhnutnosti neustáleho podnecovania a starostlivosti o participáciu žiakov na živote školy. Ďalším problémom býva, že žiaci nie sú dostatočne informovaní o poslaní žiackych školských rád s potrebným predstihom. V neposlednom rade plynú niektoré nedostatky aj z neaktívneho prístupu zo strany vedenia školy, či už z pasivity alebo nezáujmu učiteľov alebo nemožnosti vyjadriť sa aj k otázkam, ktoré sa neobmedzujú iba na kultúru školy (kultúrne podujatia, zábavné akcie, úprava okolia školy), ale týkajú sa aj obsahu, hodnotenia či disciplíny, ktoré sú určované výlučne „zhora“) (podľa zdrojov IUVENTY).


Pozrieť, čo sa o tejto téme píše v alternatívnych správach


Young people’s activism exists through social movements, grassroots campaigns, online and digital media, and informal networks, as well as through cultural, faith or identity groups, community projects and housing associations. Young people’s action and activism aligns with the “new power” Heimans, J., Timms, H., 2014, Understanding “New Power”, Harvard Business Review, https://hbr.org/2014/12/ understanding-new-power

A focus on citizen participation has been extended to young people, most recently through the Youth Wellbeing Index104, which „recognized the centrality of citizen participation to youth development and wellbeing”105. The YWI assesses citizen participation in the context of youth wellbeing through existence of a youth policy, volunteer frequency, candidacy age, perception of value in society and feeling of being served by government. Youth Wellbeing Index, 2013, http://www.youthindex. org 105 Goldin, N., 2014, Citizen Participation in the Global Youth Wellbeing Index: Interesting trends and findings, http://www.youthpolicy.org/blog/justice/citizen-participation-global-youth-wellbeing-index/


Žiacke školské rady - Výzvy: Mnohé fungujú formálne Kompetencie, ktoré majú a oblasti v živote a chode školy, do ktorých môžu reálne zasahovať Vedenie – sprevádzanie dospelými Nástroj realizácie dospelých Spôsob voľby, reprezentativita v zastúpení a reprezentativita v realizácii návrhov, aktivít, opatrení